nedeľa 6. novembra 2016

Ja a moje divné sny.



Dlho som vôbec rozmýšľala či tento článok vydať. Viete mnoho z vás nedokáže rešpektovať, respektíve chápať snílkov ako som ja. Celé dni lietame v oblakoch a rozmýšľame čo by bolo keby.

Nakoniec som si ale povedala, je to predsa môj blog. Ak sa to niekomu nepáči alebo to neznesie, nemusí ho čítať.

A tak vám teda prinášam článok o ďalšom mojom veľkom sne o ktorom vie málokto z môjho okolia. A keďže viem ,že môj blog číta aj jedna moja veľmi dobrá kamarátka, bude o ňom vedieť aj ona. (snáď sa o tom raz porozprávame).



Tento môj sen sa mi zrodil v hlave keď som mala asi 12 a začala som hľadať samú seba. A i keď za 11 dní oslávim svoje 16 narodeniny, stále som sa nenašla. Tiež máte niekedy ten pocit, keď vlastne ani neviete, čo tu robíte? Keď viete že nežijete ale prežívate? Tento pocit si ja uvedomujem už asi 4-5 rokov. Hľadala som veci, ktoré by ma mohli baviť. Skúsila som herectvo, písať príbehy, básne, piesne. Bolo toho veľa ale i keď ma herectvo bavilo a cítila som sa naozaj dobre, po čase ma to omrzelo.





Po čase som si našla cestu k mamine a tá mi začala rozprávať čo robila ako malá. A zistila som ,že máme neskutočne veľa spoločného.

Vždy som mala príliš slobodného ducha. Milovala som turistiku, milovala som byť sama , milovala som prírodu. Tam som sa konečne cítila ako JA. V prírode som sa našla. Tam som vedela čo som. Začala som teda rozmýšľať čo by ma bavilo. Moja kamarátka (áno tá ,ktorá číta tento blog) jazdila a myslím ,že ešte jazdí na koňoch. Mňa to vždy veľmi fascinovalo.


 Vysoliť ale 10€ za jazdu na koni, mi prišlo veľa. A aj tak mi to prišlo ,že to jednoducho nechcem. Chcem sa o tie kone starať. Prejsť od kydania hnoja po starostlivosť o koňa. Riadim sa tým, že nemôžem lízať med ak niečo nespravím pre to aby som ten med mala.

Môj veľký sen je chodiť na ranč a starať sa o kone. Moje rovesníčky rozmýšľajú nad chalanmi a ja rozmýšľam nad tým ako češem koňa. vždy som bola divné dieťa.





Potom mi mamina povedala,že strieľala z luku. V tom čase som prvý krát videla rozprávku Rebelka.
Poznáte ten pocit keď zrazu uvidíte niečo a v tom momente sa v tom spoznáte? Pocítite taký pocit ako deja vú. A ďalší sen bol na svete. Chcem chodiť na lukostreľbu. Ale tu je zas a raz háčik (samozrejme Erika, veď to by si nebola ty. Veď ty si musíš všetko komplikovať) Luk som si chcela vyrobiť ja. Chcela som aby to bol môj luk. Chcela som ale pravý, masívny luk.  Proste luk, ktorý by ma zosobňoval.

No a ten hlavný ,ten najväčší sen je odsťahovať sa preč. Severné krajiny (Švédsko ,Nórsko). Do dedín ,ktoré žijú ešte spôsobom života čo si urobia to majú. Čo vypestujú to zjedia. Odísť bývať do lesov , žiť svoj vysnený divoký život.



Zdroj všetkých obrázkov : Instagram autora


štvrtok 27. októbra 2016

Moje skúsenosti s piercingom. NIKDY VIAC!

Keďže mám o tri týždne 16 rokov mamina mi navrhla aby som si splnila jeden zo svojich snov a dala si do nosa svoj prvý (aj posledný)  piercing.

V pondelok sme spolu s mojimi spolužiačkami nabehli do obchodu, ktorý mi dievčatá, ktoré majú ten istý piercing ako aj ja, odporučili.  Celkom nás tam nabehlo päť a najlepšie bolo, že to jedna moja spolužiačka nezvládala viac ako ja.

Bolo to celkom komické, hlavne keď ma posadila a začala má pripravovať.

"Mysli na niečo pekné, nie na to, že ti to idem urobiť, " povedala mi tá pani. No jasné!  Však som celý čas chcela myslieť na lastovičky, keď ste mi to išli robiť.

Každopádne som sa o to snažila. Trvalo to asi 2 sekundy. Na pravej strane tam kde mi dávali piercing mi v oku vybehli slzy. Ale to je normálne, je to reflex.

Tu prišiel ale prvý problém.  Zvnútra som cítila, že tam niečo mám. Vytiahla som telefón a pozrela sa čo tam mám.  Bol tam ten "dzindzik" čo býva na náušniciach, aby vám nevypadli.

"Mala by som tam vnútri niečo mať? " spýtala som sa jej.

"Nie nič tam mať nemôžeš.  To je nebezpečné lebo by si to mohla vsiaknuť."

Aha okej.  Tu som už začínala pochybovať.

Všetko bolo ale OK. Nebolelo ma to, starkej aj mamine sa to páčilo, to bolo pre mňa hlavné.


V utorok, druhý deň ako som mala piercing som uvidela mierne začervenanie ale hovorím si, že to je v poriadku. Že to nič nie je. Vyčistila som si to vodičkou,ktorú som si u nej kúpila a išla som do školy.

Včera už som však plakala. Piercing ma ako bolel tak aj pálil. Bolesť som cítila aj v hlave a neustále mi z neho vytekalo neskutočné množstvo hnisu.

Pozrela som sa do zrkadla a všimla som si jeden závažný fakt. Piercing bol vytlačený do kože, nie veľa ale bol. Vďaka tomu "dzindziku" bol príliš stiahnutý a tlačil ma.

Samozrejme som písala kamarátke, ktorá o všetkom vedela a keďže tento piercing má od tej istej pani radila mi čo robiť. Nechápala prečo mi dovnútra niečo dávala no poradila mi vybrať ho.

A začal boj. Hodina plaču, zúfalstva a nervov bola úplne zbytočná. S piercingom som ani nepohla.

Odvážila som sa a išla za maminou pre pomoc. Ďalšia pol hodina toho istého zbytočného plaču.

Po veľmi veľkej konzultácií s nositeľom tohto piercingu som prišla na to, že ten "dzindzik " jednoducho musím dostať preč.

Dnes som plánovala ísť za tou pani,nech mi ho vyberie.  V škole som sa ešte ale trápila. Tá bolesť bola neskutočná a chcela som sa jej zbaviť.

Neverili by ste ale nejakým zázrakom sa mi to podarilo. Rýchlo som vyskočila na nohy a vybrala si druhý piercing (krúžok), ktorý som ale po asi troch minútach vybrala lebo som si uvedomila že ja krava som si ho nevydezinfikovala.


















Všetko to vyzeralo tak, že už je dobre. Ale ako to býva, mýlila som sa. Prišla som domov a bolesť sa vrátila.

Tentokrát som to už ale vzdala a piercing išiel von.

Ak by sa ma teraz niekto spýtal, či by som si piercing ešte dala,poviem mu nie. Som motivovaná k tomu aby som si to už nedala.


Ps. Neviem ako bude článok vyzerať, prvý krát ho píšem na telefóne takže ak bude vyzerať nejak zle, napíšte mi to prosím. 

streda 1. júna 2016

Motivačný rečník

Viete každý dokážeme nadávať na to, čo sa deje. Aké sú decka v tejto generáciía podobné veci. Ale to je všetko. Dokážeme len hovoriť. Nepostavíme sa, nepovieme tým deťom aby to nerobili pretože si všetci myslíme že je to zbytočné.
Lenže prečo! PREČO to len neskúsime! Hovorí sa, risk je zisk. Veľa krát do našej školy prišli ľudia ,ktorí nám hovorili prečo nebrať drogy, prečo nepiť , prečo nefajčiť. Málo kto si z toho niečo vzal. Väčšinou to bol len jeden a tým jedným som ja. Vypočuli si to , no aj tak to podaktorí robia. Potom do nášho mesta zavítalo Eco Mobility Tour. Ich prednes bol úplne iný. Vzali to čo je deckám blízke a spravili z toho niečo nové. Vzali melódiu známej piesne a urobili do toho vlastný text PREČO CHODIŤ NA BICYKLI! Keď som započula tóny piesne Keď jazdíme my od Kontrafaktu ,hovorím si "Čo to dopekla?!" a potom začali spievať. Zapájali hry, hudbu, interview so známymi osobami. Bolo to jednoducho super. To čo na tom bolo super bolo to, že nestáli na jednom mieste, nepriniesli si dve kopy plných A4 textu ale tancovali, spievali, jazdili na bicykli...
Ja som chodila 4 a pol roka na literárno dramatický odbor v Základnej umeleckej škole. Nechcem sa chvastať ani nič podobné ale naozaj ma veľa ľudí chválilo. Vždy som milovala zabávať ľudí, upútavať ich pozornosť a podobné veci.
Minulý rok sme sa so spolužiačkami rozhodli urobiť prezentáciu deťom,prečo nepiť alkohol. Nebolo to zlé no bola to naša prvá prednáška o takomto niečom. Deti sa síce zapájali ale teraz keď sa spätne pozerám, zmenila by som toho veľa. Byť motivačným rečníkom je jeden z mojich veľkých snov a viem,že tento sen sa mi raz podarí splniť,pretože mám pocit ,že to dokážem. A to sa nestáva často.

sobota 14. mája 2016

If Youtubers Were Harry Potter Characters

Tiež ste rozmýšľali , kto z vašich obľúbených youtuberov by mohol byť postava z vášho obľúbeného príbehu? Lebo ja áno a tak vzniklo toto.



Keďže ja nesledujem veľmi veľa youtuberov rozhodla som sa poprosiť mojich kamarátov o pomoc a tak sme sa rozhodli pre 13 youtuberov ,ktorých sme dokázali spojiť s postavou z mojej obľúbenej knihy Harry Potter. 





Ako prvé sme vybrali Teri ako Ginny pretože sú obi dve veľmi tiché a hanblivé. Teda Teri aspoň tak pôsobí. V mojich predstavách, keď som čítala Harryho , sa mi Ginny podobala na Teri a keď som si pustila prvé video od Teri, bola som ako "O môj bože niekoho mi pripomína" a potom neskôr som prišla na to,že Teri sa podobá na moju predstavu knižnej Ginny Weasley. 


Malý fracek ,ktorý všetko žaloval svojmu milovanému oteckovi. Áno presne tak hovorím o jednej zo svojich najobľúbenejších postáv z knižného Harryho Pottera. Keď som uvidela video od Tessy bolo to ako bože to je dievčenská verzia Draca! Tessa je síce bláznivá ale jednoducho mi pripomína Draca. Hlavne keď si dá svoju slizolinskú kravatu. No pozrite sa na ňu , nehovorte že tam tú podobu nevidíte. 
Blázni ,ktorý vždy rozosmejú. Vymyslia bláznovstvá a ešte na tom zarábajú. Je to ako keby som hovorila o jednej osobe no sú štyri! Fred a George, dvojičky ,ktoré mi vždy vyčarili úsmev na tvári. Joe Sugg a Caspar Lee , spolubývajúci ,ktorý svoju kreativitu využívajú na pranky. 
Dve veľké klbká nadmernej roztomilosti. Dobby voľný škriatok a Troye Sivan ten najroztomilejší youtuber akého som kedy v živote videla. Toto bolo najľahšie. 
Divnosť, Pozitívnosť, Milosť. Tri vlastnosti ,ktoré vystihujú tieto dve osoby. Každý si ju musí pamätať je to ten roztomilý podivín a Tyler, jeho pozná snáď aj ten kto ho nesleduje, lebo patrí k najslávnejším youtuberom. 
Ďalšia ľahká voľba. Cho bola k Harrymu veľmi milá a Míša je zase tá najmilšia youtuberka ,ktorú som na CZ/SK Youtube scéne videla. Vždy plné energie a neskutočne milé.
Kto by si nepamätal Dracove gorily? Ok, asi sa ich pár nájde ale ak chcete osviežiť pamäť, v HP2 sa Harry a Ron pomocou všehodžúsu ,ktorý prichystali spolu s Hermionou premenili na nich dvoch. Tu vlastne ani neviem prečo som vybrala Dana a Phila. Jednoducho oni boli prvý,ktorý ma napadli. 
Obi dve sú mi nesympatické a zároveň sa na seba aj podobajú. Proste ďalšia ľahká voľba a tak sa pre mňa stala Moma jasnou voľbou pre Pansy. 

Oni dvaja sa mi jednoducho podobajú. Neviem nepríde mi ,že by mali niečo spoločné no podobajú sa  :) 

Kamarátka mi o lainebot hovorila pretože ja ju nepoznám. Povedala mi ,že je agender čo znamená že vlastne nemá pohlavie. Vraj sa raz oblieka ako chlapec a raz ako dievča. A to my úplne pripomenulo Nymphadoru Nikdy ma nevolajte Nymphadora! Tonksová síce "nemení" pohlavie ale mení tvar svojho tela, farbu vlasov a pod. A tak mi ju pripomenula.
Nehovorte mi že tam tú podobu nevidíte. Toto je ďalší youtuber ,ktorého nepoznám no keď mi poslali jeho fotku bola som hneď ako " O môj bože to je čistý Harry!" a tak sa Vinc stal Harrym. 
Toby a Ronil Wazlib (Ronald Weasley) sa mi dosť podobajú. Ja neviem prečo, nezdá sa mi že by mali nejaké podobné črty no jednoducho keď si predstavím Rona ako Youtubera vidím Tobyho. 
Hermiona miluje knihy, Brizzy miluje knihy!
Hermiona je časť Harryho, Brizzy miluje Harryho!
O môj bože niet sa o čom baviť. Brizzy je Hermiona a bodka.
Mimochodom, táto nová verzia Hermiony (tmavá Hermiona) sa mi neskutočne páči!



Bavilo ma riešiť kto by mohol byť kto a tak som sa rozhodla ,že ak Vás to bude baviť raz do mesiaca by som mohla spraviť niečo takéto.
Ak chcete dajte do komentára vedieť čo by som mohla robiť ako Ďalšie.
If Youtubers Were Disney Characters
If Youtubers Were Teen Wolf Characters 
Čakám na vaše kreatívne nápady! :)






streda 11. mája 2016

Som dieťa a preto je môj názor zbytočný?

Ako 15-ročné dievča ,žijúce v modernom svete vám viem povedať veľa o tom ,čo si ľudia o mojom názore myslia. Ak sa Váš vek pohybu je od 11-15 určite poznáte ten pocit, keď sa na Vás ľudia začnú smiať alebo vás urážať za váš názor. Tento svet ma nikdy neprestane prekvapovať a ak si myslíte ,že v tom dobrom slova zmysle tak sa mýlite. Tento svet nenávidím každou bunkou svojho tela.

Možno si teraz hovoríte, ďalší pesimistický pohľad na život. A máte pravdu. Ak takéto články nemáte radi , môžete tento blog rovno zavrieť pretože optimistický pohľad na život z mojej strany v tomto článku rozhodne nenájdete. Aby sme si vysvetlili pár vecí, milujem zvieratá, prírodu a všetku tú krásu čo matka príroda stvorila. Neznášam však ľudí. Svoju rodinu milujem to áno ale nemám rada to ako sa ľudia správajú. Už ako mladšia som si všímala ,že o môj názor skoro nikto nestojí. Pýtam sa prečo?

Možno preto,že ľudia jednoducho neveria tomu, že niekto mladí dokáže mať názor ,ktorý by stál za to. No či už stojí alebo nie, každý máme právo na svoj názor a keď vás zaň niekto začne urážať prosím nebuďte ako ja. Za svojim názorom si stojte!!! Je to váš názor, nikto nemá právo vziať Vám ho. Môže s ním nesúhlasiť a tak ten nesúhlas diplomaticky vyjadriť. Ak vám však niekto povie ,že ste blbý len preto ,že váš názor je VÁŠ a iný ako JEHO nič si z neho nerobte a len sa na neho milo usmejte. Naštve ho to viac. Ale nie som tu preto aby som vám dávala rady do života. Píšem tento článok preto, lebo ma už štvú ľudské predsudky!

Mám 15 a myslím si ,že môj názor na niektoré veci nie je zbytočný. Ale mám LEN 15 a ľudí môj názor nezaujíma ,pretože som dieťa a dieťa predsa nemôže vedieť čo do života. Akože naozaj?
Koľko detí má za sebou ťažký život a vedia o tom živote povedať viac ako ten ktorý má dvakrát viac ako ono. Vidíte len mňa no nevidíte môj príbeh!  

Takže môj návrh na vyriešenie je nasledovný. Vypočujte si názor človeka nezáležiac na jeho veku! Ak je jeho názor mylný ,slušne mu ukážte tú správnu cestu! Dávajte pozor na svoje vystupovanie a gestikuláciu. Ten dotyčný môže mať potom zlý pocit ,ktorý ste mu nechceli ukázať.

Naozaj vás prosím, nerobte predsudky. Nie vždy je váš prvý dojem pravdivý.

pondelok 2. mája 2016

Nezostávajte v škole?



Skôr ako začnete čítať tento článok, pustite si toto video. 



A teraz, keď ste si to video pozreli s týmto chalanom súhlasíte. Úprimne ,súhlasím s ním aj ja. Ale od začiatku o tomto videu nám povedali zástupkyňa riaditeľky na našej škole. Čo ma prekvapilo bolo, že ona s ním súhlasila rovnako tak ako aj my. 


Dave -boyinaband- chlapec/muž ,ktorý tento song naspieval , hovorí o tom,že sa v škole učíme veci,ktoré nám v živote nebudú potrebné. Každý z nás už sa určite pýtal tú otázku "A načo nám bude toto?" Učitelia sa tej otázke vždy šikovne vyhnú.

Máme pravdu , neviem kedy využijeme vetné členy alebo gramatické kategórie, no ak chceme byť v živote úspešný, musíme mať nejakú školu. Ak chceme ísť na dobrú školu, musíme ovládať veci, ktoré nás na základnej škole učia. Je jedno ,že sú to nudné vetné členy , potrebujeme sa dostať na školu a na tej škole to budeme robiť.
Učiteľov tiež určite nebaví každý rok opakovať to isté, to mi verte. Ale majú to v osnovách a oni s tým nič nemôžu urobiť. To je vec čo hovorím, keď sa ma ľudia spýtajú na názor ,na toto video.
Dave má pravdu ale učitelia nemôžu za to ,že sa učíme ako pitvať žabu. Oni učia to, čo majú predpísané a preto chybu nemáme hľadať u nich.

U nás na škole máme jeden predmet PRP ,ktorý sa týka financií, ekonomiky a podnikania. Úprimne ten predmet je horší ako matematika. Na tomto predmete nás učili ako zaobchádzať s akciami (nie akciami v Lidli ale akciami v podnikaní) a na moje prekvapenie, naša skupinka patrila k jedným ,ktorá by zarobila najviac.

Moja reakcia na to video je taká, že Dave síce pravdu má ale nemôžeme hneď utekať za učiteľmi s tým, že to čo učia je v živote zbytočné. Možno nás nepripravujú na život no pripravujú nás na školu-strednú,vysokú- aby sme sa na nejakú v živote mohli dostať.  

A vždy sa nájde nejaký ten učiteľ ,ktorý sa s tebou o živote porozpráva. Bohu vďaka za to , že u nás na škole je ich naozaj veľa a kedykoľvek za nimi môžeme prísť. 

nedeľa 1. mája 2016

Život so psom- očami majiteľky prvého psa

Každý jeden z Vás určite aspoň raz v živote túžil, mať psíka. A aj napriek tomu,že Vám rodičia hovorili ,že to je o zodpovednosti a nemusíte to zvládnuť, aj tak ste ho chceli.  Nehovorte ,že nie pretože potom klamete samých seba. 


Ak čítate môj blog, viete že sme po piatich rokoch snívania, dostali psíka. Luna je s nami už 5 mesiacov a čoskoro bude mať pol roka. 
PLUS
>>Láska
>>Radosť
>>Spánok
>>Vítanie

Nikto Vás nikdy nebude milovať tak, ako Vás bude milovať pes. Nie nadarmo sa hovorí,že pes je najlepší priateľ človeka. Verte mi ,že to tak je. Keby ste psovi urobili čokoľvek (ak by si to zaslúžil) bude Vás milovať tak či tak. Taktiež som zastania, že Luna dáva tie najkrajšie a najlepšie objatia na svete.
Odkedy mám Lunu náš byt je plný smiechu. Luna si zrejme neuvedomuje, že je pes a tak skúša iné zvieratá. Hrá sa na papagája, pretože mi často lezie na rameno. Ďalej na kenguru. Vážne, v živote som nevidela žiadneho psa ,ktorí vyskočí bez rozbehu toľko čo Luna. Vždy sa mi blbo spávalo samej. No Luna jednoducho miluje v noci vyliezť na našu posteľ a ľahnúť si vedľa Vás. Nerobí to často,pretože jej zakazujeme liezť na postele ale proste v noci som na to moc unavená a tak či tak, je to príjemné.


Vítanie od psa je to najkrajšie a najúprimnejšie. Asi tak týždeň do zadu som bývala týždeň u starkej, kvôli učeniu sa na príjmacie skúšky. Keď som sa v piatok vrátila, Luna sa na mňa najskôr pozerala ako na zjavenie no potom na mňa skočila a napriek tomu, že je to iba pol ročné šteňa ,zhodila ma na zem. Skákala, kňučala a oblizovala ma najviac ako vedela. Potom ma celý deň nikam nechcela pustiť samú,pretože sa zrejme bála, že opäť odídem 
Mínus
>>Zodpovednosť
>>Výchova
>>Venčenie
>>Maznanie/Fotenie
Zodpovednosť je pre mňa najväčší oriešok. Musíte byť vždy na pozore, počúvať či niečo nežerie, sledovať jej exkrementy -či nezožrala niečo čo nemá ,je toho strašne veľa a mohla by som tu o tom rozprávať hodiny. Ide však o to, že psíky musíte sledovať nonstop pretože ak zožerú niečo čo nemajú,môže im to vážne ublížiť. 

Výchova je ďalší level, ktorý mi uberá strašne veľa nervov. Tu musíte mať strašne veľa trpezlivosti,pretože ak si myslíte, že keď svojmu psíkovi poviete dva krát daj pac tak vám pac na tretí krát dá, mýlite sa. Mne trvalo Lunu naučiť dať pac na prvý krát, skoro tri celé dni a stále je čo zlepšovať. Povel,sadni poslúchne skoro vždy ak nie je nadšená, rozbláznená alebo nervózna. Keď jej poviem ľahni pozrie sa na mňa tým pohľadom O čom ten magor hovorí? 

Tu je ďalšia vec, čo si ľudia/deti myslia ,že je úplne ľahká. Šteniatko treba venčiť každé dve hodiny a postupne ho učiť na určitý režim. Naša Luna nás prekvapila pretože už na tretí deň sa prosila. Keď kňučí chce ísť na malú a keď začne skákať do dverí -tu sa opäť pokúša byť kengura- chce ísť na veľkú. 

Ak si myslíte,že vždy keď sa budete chcieť maznať ,pes Vám bude vždy k dispozícií ani na to nemyslite. Pes tiež nemá vždy náladu na maznanie. Luna je zase taká ,že sa behom pár sekúnd rozblázni a hryže ako divá. Každému sa páčia fotky ,kde psíkovia rozkošne ležia alebo vám oblizujú objektív. Môj názor po pár týždňoch bol ,že to je buď zázrak alebo photoshop. Vždy keď som chcela Lunu odfotiť odchádzala zo záberu. Teraz už ako tak drží alebo si vždy nájdem moment ,kedy ju to absolútne nezaujíma. 

Celým týmto článkom chcem povedať ,že si psa nekupujte kým neviete na 100% ,že to zvládnete. Ja som si tým istá nebola a teraz mám strach ,že Lunu vychovávam zle a že sa asi čoskoro nervovo zrútim. 

Som však rada ,že Luna sa v júni sťahuje spolu so staršou sestrou. Nejde tu o to ,že sa zbavím starostí ale o to,že Lune tam bude lepšie. Je tam veľký byt takže bude mať ako taký výbeh. My za ňou budeme pravidelne chodiť,keďže bude bývať iba kúsok od nás.

Čo všetko sme už obetovali Luninim zubom ? 

>> dve nabíjačky na mobil
>> nespočítateľné množstvo plyšákov
>> veľa spodného prádla,ponožiek a jedny legíny
>> novinkou je pre ňu koberec ,ktorí vždy na noc radšej skrývame


Pes nie je hračka, je to živé stvorenie, ktoré potrebuje lásku,pozornosť a zodpovednosť a tak isto aj peniaze pretože očkovania a žrádlo sa len tak neobjavia. Ak mu to neviete poskytnúť psa si nekupujte, pretože pes vtedy TRPÍ!