V pondelok sme spolu s mojimi spolužiačkami nabehli do obchodu, ktorý mi dievčatá, ktoré majú ten istý piercing ako aj ja, odporučili. Celkom nás tam nabehlo päť a najlepšie bolo, že to jedna moja spolužiačka nezvládala viac ako ja.
Bolo to celkom komické, hlavne keď ma posadila a začala má pripravovať.
"Mysli na niečo pekné, nie na to, že ti to idem urobiť, " povedala mi tá pani. No jasné! Však som celý čas chcela myslieť na lastovičky, keď ste mi to išli robiť.
Každopádne som sa o to snažila. Trvalo to asi 2 sekundy. Na pravej strane tam kde mi dávali piercing mi v oku vybehli slzy. Ale to je normálne, je to reflex.
Tu prišiel ale prvý problém. Zvnútra som cítila, že tam niečo mám. Vytiahla som telefón a pozrela sa čo tam mám. Bol tam ten "dzindzik" čo býva na náušniciach, aby vám nevypadli.
"Mala by som tam vnútri niečo mať? " spýtala som sa jej.
"Nie nič tam mať nemôžeš. To je nebezpečné lebo by si to mohla vsiaknuť."
Aha okej. Tu som už začínala pochybovať.
Všetko bolo ale OK. Nebolelo ma to, starkej aj mamine sa to páčilo, to bolo pre mňa hlavné.
V utorok, druhý deň ako som mala piercing som uvidela mierne začervenanie ale hovorím si, že to je v poriadku. Že to nič nie je. Vyčistila som si to vodičkou,ktorú som si u nej kúpila a išla som do školy.
Včera už som však plakala. Piercing ma ako bolel tak aj pálil. Bolesť som cítila aj v hlave a neustále mi z neho vytekalo neskutočné množstvo hnisu.
Pozrela som sa do zrkadla a všimla som si jeden závažný fakt. Piercing bol vytlačený do kože, nie veľa ale bol. Vďaka tomu "dzindziku" bol príliš stiahnutý a tlačil ma.
Samozrejme som písala kamarátke, ktorá o všetkom vedela a keďže tento piercing má od tej istej pani radila mi čo robiť. Nechápala prečo mi dovnútra niečo dávala no poradila mi vybrať ho.
A začal boj. Hodina plaču, zúfalstva a nervov bola úplne zbytočná. S piercingom som ani nepohla.
Odvážila som sa a išla za maminou pre pomoc. Ďalšia pol hodina toho istého zbytočného plaču.
Po veľmi veľkej konzultácií s nositeľom tohto piercingu som prišla na to, že ten "dzindzik " jednoducho musím dostať preč.
Dnes som plánovala ísť za tou pani,nech mi ho vyberie. V škole som sa ešte ale trápila. Tá bolesť bola neskutočná a chcela som sa jej zbaviť.
Neverili by ste ale nejakým zázrakom sa mi to podarilo. Rýchlo som vyskočila na nohy a vybrala si druhý piercing (krúžok), ktorý som ale po asi troch minútach vybrala lebo som si uvedomila že ja krava som si ho nevydezinfikovala.
Všetko to vyzeralo tak, že už je dobre. Ale ako to býva, mýlila som sa. Prišla som domov a bolesť sa vrátila.
Tentokrát som to už ale vzdala a piercing išiel von.
Ak by sa ma teraz niekto spýtal, či by som si piercing ešte dala,poviem mu nie. Som motivovaná k tomu aby som si to už nedala.
Ps. Neviem ako bude článok vyzerať, prvý krát ho píšem na telefóne takže ak bude vyzerať nejak zle, napíšte mi to prosím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára