Ja a moje divné sny.

Dlho som vôbec rozmýšľala či tento článok vydať. Viete mnoho z vás nedokáže rešpektovať, respektíve chápať snílkov ako som ja. Celé dni lietame v oblakoch a rozmýšľame čo by bolo keby.

Nakoniec som si ale povedala, je to predsa môj blog. Ak sa to niekomu nepáči alebo to neznesie, nemusí ho čítať.

A tak vám teda prinášam článok o ďalšom mojom veľkom sne o ktorom vie málokto z môjho okolia. A keďže viem ,že môj blog číta aj jedna moja veľmi dobrá kamarátka, bude o ňom vedieť aj ona. (snáď sa o tom raz porozprávame).



Tento môj sen sa mi zrodil v hlave keď som mala asi 12 a začala som hľadať samú seba. A i keď za 11 dní oslávim svoje 16 narodeniny, stále som sa nenašla. Tiež máte niekedy ten pocit, keď vlastne ani neviete, čo tu robíte? Keď viete že nežijete ale prežívate? Tento pocit si ja uvedomujem už asi 4-5 rokov. Hľadala som veci, ktoré by ma mohli baviť. Skúsila som herectvo, písať príbehy, básne, piesne. Bolo toho veľa ale i keď ma herectvo bavilo a cítila som sa naozaj dobre, po čase ma to omrzelo.

Po čase som si našla cestu k mamine a tá mi začala rozprávať čo robila ako malá. A zistila som ,že máme neskutočne veľa spoločného.

Vždy som mala príliš slobodného ducha. Milovala som turistiku, milovala som byť sama , milovala som prírodu. Tam som sa konečne cítila ako JA. V prírode som sa našla. Tam som vedela čo som. Začala som teda rozmýšľať čo by ma bavilo. Moja kamarátka (áno tá ,ktorá číta tento blog) jazdila a myslím ,že ešte jazdí na koňoch. Mňa to vždy veľmi fascinovalo.

 Vysoliť ale 10€ za jazdu na koni, mi prišlo veľa. A aj tak mi to prišlo ,že to jednoducho nechcem. Chcem sa o tie kone starať. Prejsť od kydania hnoja po starostlivosť o koňa. Riadim sa tým, že nemôžem lízať med ak niečo nespravím pre to aby som ten med mala.

Môj veľký sen je chodiť na ranč a starať sa o kone. Moje rovesníčky rozmýšľajú nad chalanmi a ja rozmýšľam nad tým ako češem koňa. vždy som bola divné dieťa.

Potom mi mamina povedala,že strieľala z luku. V tom čase som prvý krát videla rozprávku Rebelka.
Poznáte ten pocit keď zrazu uvidíte niečo a v tom momente sa v tom spoznáte? Pocítite taký pocit ako deja vú. A ďalší sen bol na svete. Chcem chodiť na lukostreľbu. Ale tu je zas a raz háčik (samozrejme Erika, veď to by si nebola ty. Veď ty si musíš všetko komplikovať) Luk som si chcela vyrobiť ja. Chcela som aby to bol môj luk. Chcela som ale pravý, masívny luk.  Proste luk, ktorý by ma zosobňoval.

No a ten hlavný ,ten najväčší sen je odsťahovať sa preč. Severné krajiny (Švédsko ,Nórsko). Do dedín ,ktoré žijú ešte spôsobom života čo si urobia to majú. Čo vypestujú to zjedia. Odísť bývať do lesov , žiť svoj vysnený divoký život.



Zdroj všetkých obrázkov : Instagram autora