26. Januára to bol jeden mesiac čo k nám Luna zavítala. 2.Februára bude mať 3 mesiace no už teraz s ľahkosťou vyskočí na posteľ. Takže je úplne normálne ,že sa ráno zobudím s Lunou vedľa seba alebo sa uprostred noci zobudím na to , že mi Luna prejavuje lásku vyoblizovaním celej tváre. Luna je oriešok no už teraz sa u nej prejavujú isté črty salašníckeho psa. Boh nás ochraňuj aby nebola aj taká veľká. Keď sme s ňou vonku a Luna už chce ísť domov, začne nám skákať pred nohy a štekať. Vyzerá to ako keby nás zaháňala.
Už po dvoch dňoch sa naučila , že keď chce ísť von má ísť pri dvere. Prvý krát, keď sme ju doma nechali samú ,lebo sme boli v škole a mamina na poobednej smene, Luna bola doma sama 4 hodiny. Ja som prišla domov prvá a hneď som ju brala von. Keď sme sa vrátili dnu, skontrolovala som, kde sa pocikala no keď som stále nič nenachádzala ,nechcelo sa mi veriť, že to vydržala.
Luna je veľký provokatér. Keď vysypala granule, išla som jej ich upratať. A keď som ich mala všetky na mieste, pozrela sa na mňa a labkou ich zase vysypala.
Bolo ťažké zvyknúť si na pravidelné prechádzky , vstávanie skoro ráno , nočné vychádzky a celkovo väčšiu zodpovednosť no aj keď je tu Luna iba mesiac, neviem si predstaviť žiť bez nej. Možno to znie ako klišé ale je to tak.
Luna nie je len pes, Luna je člen našej rodiny. Presne ako každý pes v dobrej rodine.
Tu mi práve Luna robí manikúru.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára